Môj sobotňajší cyklo výlet nebol toho roku prvý, ale keďže sa uskutočnil v ďeň jarnej rovnodennosti, dá sa povedať že predsa len bol niečím výnimočný. Viac ako kvôli samotnému dátumu si ho však určite zapamätám z iného dôvodu
Vyrazil som z Pliešoviec a za Senohradom som si znovu pripomenul že Krupinská planina je cyklistický sen. Cesty sú málo frekventované a scenéria vytváraná pestrou zmiešaninou polí, lesov a lazníckych usadlostí patrí medzi najkrajšie ktoré sa na slovensku dajú na cesťáku “stretnúť”. Terén je síce vlnitý, ale prevýšenia nie sú príliš veľké a na vrchu každého sa otvorí nový pohľad na krajinu. Geografia planiny sa pričinila aj o to, že cesty sú krivoľaké a tým aj cyklisticky zaujímavé.
Moje rozjímanie bolo prerušené na kraji Devičia kde som dostal defekt. Nebolo to prvý krát čo sa mo to stalo takže som sa nad tým priveľmi nepozastavoval. Vymenil som dušu za náhradnú a pokračoval v jazde. Ďaleko som však nedošiel. Asi 3 km za dedinou som dostal ďalší. Pri snímaní plášťa som si všimol že na jednom mieste bol predratý, čo bolo príčinou defektu, takže som sa snažil po zalepení duše napasovať záplatu pod predraté miesto na plášti. Nepomohlo – po pár kilometroch som sa zasa ocitol na ráfe. To už bolo pred Hontianskymi Nemcami a ja som bol bez záplat, takže som začal špekulovať že sa budem musieť vrátiť domov autobusom. V dedine hneď pri hlavnej križovatke som však našiel predajňu automobilových dielov kde sa mi podarilo kúpiť záplaty a novú súpravu na opravu duší. Opravil som defekt a podlepil zospodu aj dieru na plášti. Po tejto operácii sa mi podarilo prejsť krásny úsek z Nemiec až do Banskej Štiavnice kde som pred kruhovým objazdom na jej okraji dostal ďalší defekt. Opravil som ho a zdupľoval aj (prederavenú) záplatu pod dierou na plášti. Diera v plášti bola však o poznanie väčšia a tak som intenzívne premýšľal nad ďalšou stratégiou. Pár metrov za kruháčom som si všimol na ľavej strane cesty obchod Tanad Sport. Ihneď som tam zamieril – reku nebolo by od veci kúpiť nový plášť – a zistil som, že tam predávajú aj bicykle. Bohužiaľ bolo už popoludní a obchod bol zatvorený.
Na budove kde je obchod umiestnený dvaja muži opravovali vchodové dvere. Spýtal som sa ich či je v Štiavnici ešte iný cyklo obchod. Ich odpoveď bola negatívna, ale jeden z nich mi povedal aby som počkal, že zavolá vlastníkovi. Už táto iniciatíva sa mi nezdala veľmi typická pre slovenské reality, ale čo nasledovalo ma prekvapilo ešte viac. Obchodník (neskôr som sa dozvedel že sa volá Róbert) nie len že prišiel o pár minút, ale mi aj na sekeru (mal som len pár euro) “predal” nový plášť a vlastnoručne nafúkal koleso. A to aj napriek tomu že v piatok oslavoval Jozefa a – ako sám hovoril – nebol v najlepšej fyzickej kondícii :-). Mierne vyvedený z miery touto príjemnou skúsenosťou som bez problémov absolvoval zvyšok trasy cez Hronskú Breznicu a Ostrú Lúku späť domov.